Absolut Pride: Pýcha a Zrkadlá
„Absolut Pride“ (absolútna pýcha) je súčasť kolekcie reklám „Absolut Seven Sins“ (absolútnych sedem <smrteľných> hriechov], kde je fotografia fľaše Absolut Vodky v typickej farebnosti a pozícii (na čiernom pozadí, akomsi „pódiu“, osvetlená kruhovým reflektorom) modifikovaná vždy tak, aby referovala k jednému zo siedmych smrteľných hriechov.
Celá kampaň na túto značku alkoholu je koncipovaná tak, že obraz vždy odkazuje ku kultúrnemu fenoménu, miestu, umeleckému štýlu etc., pričom je do neho zakomponovaná známa silueta fľaše, prípadne je „prvotný“ obraz modifikovaný, aby súznel s tým, čo má byť „absolútne.“ Značka Absolut Vodka pritom vznikla ako zjednodušenie pôvodného názvu, kde „absolut“ referovalo iba k tomu, že táto liehovina je „absolútne destilovaná.“
„Absolútna pýcha“ je vyjadrená sústavou zrkadiel, v ktorých sa fľaša odráža. Vizuálne stvárnenie hriechu pýchy figúrou so zrkadlom je klasické, takmer klišé.
Tak ako na Tizianovom obraze Vanitas z roku 1515, kde je však modelkou zrkadlo natočené smerom k dívajúcemu sa, čo by snáď malo vyvolávať frustráciu z toho, že v ňom nie je možné svoj obraz vidieť.
Lebo od zrkadla primárne očakávame pohľad na vlastnú tvár, na vlastnú krásu.
Narcisova metamorfóza Salvadora Dalího je surrealistickou interpretáciou starogréckeho mýtu o krásnom Narcisovi a jeho odraze na vodnej hladine, ktorý chodieval obdivovať, opájať sa ním, čo sa mu stalo osudným. Už podľa Aristotelovej poetiky je pýcha tým, čo zradí tragického hrdinu a vedie k jeho pádu a nešťastnému koncu. Oscar Wilde interpretuje a dopĺňa legendu o Narcisovi rozhovorom po jeho smrti, ktorý vedie jeho prírodné zrkadlo s obdivovateľmi, ktorých míňal po ceste k nemu:
„'Ale bol Narcis krásny?' povedalo jazierko.
'Kto by to mal vedieť lepšie ako ty?' odpovedali vŕby. 'Nás vždy len míňal, keď prechádzal okolo. Ale to teba hľadal a potom ležal na tvojom brehu, hľadel na teba, a v zrkadle tvojej vodnej hladiny sa zrkadlila jeho krása, ktorej sa obdivoval.’
A jazierko odpovedalo, 'Ale ja som milovalo Narcisa, pretože, ako ležal na mojom brehu a hľadel dole na mňa, v zrkadle jeho očí som videlo svoju vlastnú krásu.'“
Oscar Wilde, Žiak
Wildeov román Obraz Doriana Graya je esenciálnym dielom o márnivosti, kde najväčším prianím titulného hrdinu je, aby portrét zachycujúci jeho krásu zostarol a zošklivel namiesto neho, akékoľvek obete táto zmluva bude vyžadovať, lebo by nezniesol pohľad na svoju uvädajúcu krásu.
Vo filme Davida Finchera Se7en, psychopat John Doe rituálne vraždí ľudí, aby sa stali symbolmi potrestania niektorého zo siedmych hriechov, ktorým boli vinní. Obeťou pýchy je krásna modelka, ktorú policajti nájdu mŕtvu v jej posteli so zohavenou tvárou a vlastným portrétom za hlavou. Doe ju technicky brané nezabil – rozrezal jej tvár, a do rúk vlepil fľaštičku s uspávacím prostriedkom a telefón, aby si mohla zavolať pomoc. Zvolila smrť, aby nikdy nemusela vidieť svoju zohavenú tvár, ani s ňou ďalej žiť, čím sa stala vinná hriechom pýchy – a toto slovo stojí, napísané rúžom alebo krvou, nad jej smrteľnou posteľou. Poznámka: k základnej chrakteristike hriechu pýchy patrí, že človek, ktorému vadí pýcha iných ľudí, je sám vinný.
Tento záber z filmu, rafinovane komponovaný vo svojej vypovedacej hodnote a ošklivosti kontrastuje s krásne chladnou estetikou „absolut pride“, ktorá sa dáva obdivovať.
Podľa Jacquesa Lacana je v duševnom vývoji jedinca významná tzv. „fáza zrkadla“, keď si dieťa začína uvedomovať svoj vlastný obraz, spoluutvára sa tak vedomie vlastnej identity. S tým súvisí obľúbenosť zrkadiel už ranom veku, pričom láska k vlastnému obrazu často pretrváva aj ďalej.
Inštitúcia zrkadla ako pravdivého obrazu vlastnej osoby, ako aj jeho vzácnosť v dávnych dobách, snáď viedla k rozšíreným poverám o tom, ako rozbitie zrkadla prináša sedem rokov nešťastia.
Averziu k zrkadlám prechovával napríklad Edgar Alan Poe, zaujímavo a poeticky ju svoj negatívny postoj sformuloval R.S. Thomas: „Fúrie sú doma v zrkadle, je to ich adresa. Aj tá najčistejšia voda, ak je dosť hlboká, môže niekoho utopiť. Nikdy si nemysli, že ich môžeš prekvapiť. Tvoja tvár, ktorá sa približuje tak priateľsky, to je biela vlajka, ktorú ignorujú. S fúriami neexistuje prímerie. Teplota zrkadla je vždy na nule. Je to ľad v žilách. Jeho kamerou je rentgen. Je to kalich, ktorý ti ponúka v tichosti príjmanie, kde sa lapajúc po dychu podieľaš na premene a odstránení, ktorá nikdy nebude tvoja.“ Reflection by R.S.Thomas. In: From no truce with the furies (1995)
Veľmi diskutovaným zrkadlom poslednej doby bola obálka časopisu Time z 25. decembra 2006, kde mala byť, ako každoročne, zverejnená fotografia Osobnosti roku. Namiesto toho bolo na titulke umiestnené zrkadielko (orámované monitorom počítača) – podľa Time „ ste osobnosť roku VY,“ teda používatelia internetu. Ako dôvod Time uviedol, že web v dnešnej podobe “spája malé príspevky ľudí a dodáva im význam”. Má priamo na mysli Web 2.0 a jeho služby ako YouTube, Wikipedia alebo MySpace. Na týchto serveroch si ľudia vytvárajú svoje vlastné kyberobrazy, ktoré skladajú novodobé zrkadlo vo virtuálnom priestore.
Lucia Kajánková
Autorka studuje filosofii a filmovou vědu na FF UK
| < Předchozí | Další > |
|---|